S obľubou obdivujeme krásu majestátnych historických stavieb. Mnohé z nich však obsahujú skryté nedostatky. Niektoré chyby sú takpovediac kozmetické a môžeme ich prehliadnuť či odpustiť. Nájdu sa ale i také, ktoré napriek svojej neodolateľnej dominancii predstavujú hrozbu pre život a zdravie. Práve teraz si chceme na niektoré z nich detailnejšie posvietiť.
Opera v Sydney má najhorší zvuk na svete
Klokan a Opera v Sydney sú symbolmi Austrálie. V roku 1957 vyhral medzinárodnú súťaž dánsky architekt Jorn Utzon, ktorý navrhol tento neuveriteľný dizajn opery. Pôvodne plánoval, že budova bude obsahovať veľkú sálu pre operu a menšie divadlo pre koncerty či drámu. Ale po deviatich rokoch výstavby (ahádkach o náklady s konzervatívnou vládou Nového Južného Walesu) musel Utzon svoj projekt zmeniť. Najal si miestnych architektov, ktorí dokončili prácu, pričom sa úplne zmenili funkcie haly a divadla. V konečnom dôsledku viedli úpravy k tomu, že sála je príliš malá pre operu a koncertná sieň sa stala príliš veľkou. Dnes má koncertná sieň okolo 1000 miest, kým opera je tak malá, že hudobníci majú problémy pri vykonávaní svojej práce. Zvuk má tendenciu strácať sa v Concert Hall a tí, ktorí sledujú vystúpenie, túžia pridať na hlasitosti, najmä, ak sedia v zadnej časti. Prieskum hudobníkov, kritikov a divákov zaradil toto operné divadlo medzi tie s najhoršou akustikou. Hodnotilo sa 20 významných miest, pričom Opera v Sydney skončila až na 18-tom mieste. Rekonštrukcia sa odhaduje na neuveriteľných 825 miliónov AUD (775 miliónov USD).
Zámok vo Versailles veľmi páchol
Ľudovít XIV. Francúzsky bol odhodlaný postaviť palác, ktorý by vyhovoval jeho postaveniu “kráľa Slnka”. So svojimi 700 izbami, 67 schodiskami, maľovanými stropmi a mramorovými chodbami zámok Versailles túto jeho víziu zaručene splnil. Dnešní návštevníci však budú prekvapení, že tento majestátny zámok bol kedysi páchnuce a špinavé miesto, kde by ste radšej ani nevstúpili a nieto tu ešte žili. Versailles bol postavený bez riadnych toaliet. Ľudia museli zvládnuť svoje telesné funkcie, kde sa dalo. Dvorania robili svoje potreby pomocou prenosných komôd, alebo sa pod rúškom noci zakrádali do záhrady. Odpad z komody jednoducho vyhodili von z okna. Dve sprievodkyne kráľovnej Márie Antoinetty boli na prechádzke obliate obsahom takýchto toaliet. Neznesiteľný zápach sa držal na oblečení, spodnej bielizni, ba dokonca aj na parochniach. Až v roku 1768, čo bolo 144 rokov po tom, čo bol zámok postavený, boli vybudované toalety.
Tádž Mahal v Ágre
Tento pomník nehynúcej lásky je stavba postavená indickým cisárom Shah Jahanom ako hrob pre milovanú manželku Mumtaz. Tadž Mahal je majstrovským dielom architektonickej symetrie. Napriek tomu, keď vojdete dovnútra, niečo sa Vám bude zdať na prvý pohľad divné. Hrob Mumtaz je dokonale zrovnaný s hlavným vchodom a leží v presnom strede komory. Ale vedľa neho (na pravej strane) je umiestnený nesúrodo väčší a vyšší hrob manžela Shah Jahana. Vyzerá to tak, že hrob cisára tam bol dodatočne zasekaný. Túto estetickú necitlivosť uskutočnil jeho syn Aurangzeb. Namiesto budovania samostatného mauzólea to vyriešil takto. Legenda tiež hovorí o islamskej tradícií, ktorá diktovala, že hrob manžela musí byť na pravej strane, po boku jeho manželky a nasmerovaný k Mekke. Nevieme, aký motív mal Aurangzeb, ale svojím činom natrvalo zničil dokonalú symetriu tohto krásneho komplexu.
Zdroj a foto: listverse.com
