Vždy som si myslela, že sme si s mojim partnerom súdení. Spoznali sme sa cez online zoznamku a Ja som verila, že je to láska na celý život. Dúfala som, že naše zoznámenie cez topky bude osudové. Trávili sme spolu veľa času a nikdy sme sa nehádali. Vždy ma vedel rozosmiať a Ja som mu bola za to vďačná.

 

Ubiehali týždne, mesiace, roky a Ja som stále dúfala, že ma jedného dňa požiada o ruku a založíme si spolu rodinu. Boli sme spolu už šesť rokov a mne začali tykať biologické hodiny. Začala som nenápadne naznačovať, že je možno čas posunúť náš vzťah ďalej. Partner sa však stále tejto téme vyhýbal, a aj keď sme sa o dieťati začali rozprávať, tak to rýchlo zahovoril. Nevedela som, čo si mám o tom myslieť, ale keďže som už veľmi túžila po dieťatku, rozhodla som sa vziať osud do vlastných rúk.

 

Bez jeho vedomia som vysadila hormonálnu antikoncepciu a čakala, či sa mi podarí otehotnieť. Už za dva mesiace som si na tehotenskom teste našla dve čiarky. Išla som sa zblázniť od radosti. Vedela som, že to budem musieť svojmu partnerovi šetrne oznámiť. Keď prišiel večer domov z práce, tak som mu pripravila chutnú večeru a otvorila fľašu vína. Keď vypil asi dva poháre, tak som sa konečne odvážila mu povedať, že som tehotná. Jeho výraz ma doslova šokoval. Zbledol a vykríkol, že ako je to možné, keď som užívala antikoncepciu. Tak som zaklamala, že asi som jeden deň zabudla tabletku vziať a vtedy sa to pravdepodobne stalo. Chvíľku na mňa smutne pozeral, a potom s predstieraným nadšením povedal, že je to fajn. Od tej chvíle sa však radikálne zmenil. Cítila som, že jeho city voči mne ochladli. Hoci ma to vnútorne trápilo, tešila som sa na nášho prvého potomka.

 

Pôrod sa blížil a my sme spoločne chystali detskú izbu pre našu malú princeznú. Keď sa malá narodila, tak sa môj partner úplne rozžiaril. Miloval ju celým svojim srdcom. Kúpaval ju, prikrmoval, hral sa s ňou. Myslela som si, že sa len bál stať sa otcom. Ako naša dcéra rástla, tak som si všimla, že sa správanie môjho muža opäť začalo meniť. Jedného dňa, keď mala naša dcéra sedem rokov, som ho doma nenašla. V kuchyni na stole bol pre mňa len odkaz: „Mal som Ťa vždy rád, bolo nám spolu krásne, ale láska k dcére nás navždy rozdelila“.

 

Všade som ho hľadala, ale akoby sa po ňom zľahla zem. Dcére som zaklamala, že otec odišiel do zahraničia, aby tam pre nás zarobil peniaze. V podstate som jej ani veľmi neklamala. Každý mesiac mi na účet posielal značnú časť peňazí, vďaka ktorej sme si mohli zachovať dobrú životnú úroveň. Stále mi však vŕtal v hlave odkaz, ktorý mi v deň, keď ma opustil, nechal na stole. A dozvedela som sa to už o pár týždňov, keď sa mi naša dcéra s plačom priznala, že otecko ju pred tým ako odišiel hladkal tam dole. Zostala som v šoku.

 

Odrazu mi všetko začalo dávať zmysel. Môj manžel bol pedofil a vedel, že musí odísť, aby našu dcéru neobťažoval. Plakala som a nevedela, čo mám robiť. Dcéra sa časom upokojila a mala som pocit, že na tento nepríjemný zážitok zabudla. Otec jej chýbal. No Ja som veľmi dobre vedela, že by nebolo dobré, aby sa stretávali. Ani nie po roku som si našla nového partnera, ktorý bol mojej dcére dobrým náhradným otcom. Jedného dňa mi prestali peniaze od môjho bývalého muža chodiť. Až z novín som sa dozvedela, že zahynul pri dopravnej nehode.

 

Foto  imagerymajestic / freedigitalphotos.net